.
Darkness .... but 
... nothing ...
.
.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
=(
Je pol dvanástej v noci a mne sa nechce spať ... alebo chce ale neviem ... odbieham od pc k tv (dávajú mačaciu ženu a tá časť s mnačkami je super 
) .... proste neviem čo chcem .... oficiálne som skončila v škole a začínam sa nudiť .... moje ciele sa menia .... mám toho menej ... ale stále toho mám veľa .... skrátka som vyšťavená ako citrón .... potrebujem oddych tým som si istá ... ale čo je oddych? Veď už takto nič nerobím, len sedím u pc a klikám .... môžno od toho potrebujem oddych ,... možno ma už štve že celý môj život je len blog ... ale čo narobím, je to taký môj malý svet .... som tu s ľuďmi ktorých mám rada .... asi to znie naivne, ale blog začínam mať radšej ako život ... irónia čo .... 
Nebaví ma nič .... už ani tanečná, ktorá mi predtím dávala radosť mi už lezie hore krkom a beriem ju len ako záťaž .... rozmýšľam, že s tým skončím, ale viem že by som to ľutovala ....
A čo lps? Tak popravde .... nehrám sa s nimi ... zbieram ich a aj budem, ale nie je to ako predtým, niekedy to také je a inokedy to také nie je .... kecám ja viem ale tak to skrátka cítim .... mám ich rada ... čo to trepem lps milujem viac než akúkoľvek inú "hračku" ale už niesom to veľké dieťa xD ...
Škola ?? ....... poviem to jednou vetou ..... "Tohtorečné známky .... žiadna sláva!"
Rodina .... napetie rastie a rastie
Levis? Štve ma viac než inokedy a desí ma ako sa na neho pozerám...
Blog? Milujem ho viac než kedykoľvek predtým a začína ma desiť moja premena.
Kamarátky? Také odcudzené sme ešte neboli ...
Život? Obrat o 180°
Ja? Desí ma pohľad do zrkadla .... možno to nedávam najavo ... ale nespoznávam to dievča čo sa na mňa pozerá .... to skrátka nie som ja .... ja som iná .... to dievča má v sebe niečo temné .... niečo čo nespoznávam .... má to v očiach ... je tam niečo čo tam nikdy predtým nebolo .... nejaký nedefinovateľný plameň, ktorý mi naháňa strach. A kladiem si otázky ... Som to ja? Je to mnou? Prečo sa mi celý život mení práve keď to vipadala, že som naozaj šťastná? Kde sa vo mne vzala tá sila?
A keď už hovoríme o sile .... ani o tej by som nedokázala básniť, ale zrazu som .... odvážnejšia .. poviem mame to čo by som si predtým nedovolila, byvím sa s tými čo som sa im stranila ....
A prečo to píšem? Dúfam., že keď to dám zo seba von, tak sa mi uľaví, ale v skutočnosti práve teraz klamem .... moja mysleľ to píše pre uľavu, ale moje teľo to píše z nejakého pocitu ... istoty .. .adrenalínu .... vzrušeia z niečoho čo by do mňa nikto nepovedal ..... viem len jedno .. mením sa .... a bojím sa že k horšiemu.
CeCe
2024 ©